Vo februári sa udeľovali Oskary. Macedónsky film Honeyland od režisérskej dvojice Tamara Kotevska a Ljubo Stefanov súťažil v kategóriách o najlepší dokument, aj o najlepší zahraničný film. Je fascinujúcim príbehom o divokom včelárstve na Balkáne. Film, s mizivou pravdepodobnosťou uspieť, nesie veľmi silný enviromentálny odkaz. Hlavná hrdinka si získa Vaše srdcia.
Moje srdce si získali traja ľudia, čo sa venujú včelám a medu na Slovensku a o nich bude táto séria príspevkov. Ondrík Vozárik, Milan z medáreň.sk a Maroš z manuka.sk.
Prvý textový celok je od Ondreja Vozárika, rovnako ostatné celky budú ilustrované jeho zábermi.
Ondríkov text som len trocha zredigovala, aby bol blogovitý. Snažila som sa o zachovanie autenticity, nech zažijete to, čo som zažila ja, keď som ho poprosila, aby mi poslať 3 riadky o jeho technike natáčania videí včiel.
V tomto príspevku, teda nebudú už skoro žiadne moje myšlienky. Nalaďte sa na Ondríka z Červeníka, muža v ružových okuliaroch a kamaráta, môjmu srdcu blízkeho.
©
Vo voľnom čase som včelár, režisér, zvukár, kameraman, scenárista, post producent a výtvarník, na chlebík si zarábam ako ”acoconut manager”, v jednej nemenovanej technologickej firme. Keďže mám to šťastie, že môžem robiť z domu na home office a nemusím denne otáčať vyše 60 kilometrov do Bratislavy, zostalo mi oveľa viac času pre včely.
Počas znáškového obdobia s nimi trávievam najviac času a často si pre ne beriem aj viac dní dovolenky. Nosievam si ku nim kameru, (tie baby) sú vynikajúce herečky. Našťastie to k nim nemám ďaleko, nachádzajú sa vzadu v záhradke pri dome v tieni ovocných stromov. S lavičkou na oddýchnutie je to ideálne miesto na relaxáciu. Rád s nimi trávim väčšinu dňa ak sú na to vhodné podmienky...
Chodievam za nimi, keď je vonku pekné počasie. Okrem hry na kameramana sa musím samozrejme venovať aj celej rade včelárskych úkonov, ktoré sú prioritné. Čas pri včelách sa takto dá riadne natiahnuť, je to ako v spomalenom filme, keďže rýchle pohyby sa robiť nevypláca. Trafiť expozíciu počas stále meniacich sa svetelných podmienok nie je jednoduché, nie vždy sa podarí dobrý záber a často ho opakujem aj niekoľkokrát, aby som si bol istý, že sa potom z nich bude dať vybrať aj niečo použiteľné. Možno to znie ako drina, no ja si to užívam a mám z toho radosť ešte aj večer, keď triedim zábery a teším sa z každého, ktorý sa podaril.
Včely vydávajú intenzívnu vôňu a úle dunia akoby v nich bolo milión meditujúcich budhistických mníchov. Oni tam vlastne bzučia a bzučia aj všade naokolo. Do mňa však nenarážajú lebo sa nachádzam zo zadnej strany, kde nemajú priamy výlet. Scenériu dotvárajú v pozadí pobehujúce operené mini dinosaury, ktoré nám znášajú vajcia a tiež si už zahrali v nejednom mojom videu.
Prvé odložence mi dal pred siedmimi rokmi jeden veľmi starý dedko včelár z nášho okolia, aktuálne mám 13 včelích rodín, pričom sa v takom jednom včeľom úle môže ľahko nachádzať aj 60 tisíc včiel.
Včely môžem každému len odporučiť. Kto nie je alergický a má trošku trpezlivosti, si čas strávený na včelnici určite zamiluje. Mnoho včelárov sa so mnou už zhodlo na tom, že je to návykové.
Všetky staré špinavé stratené pracovné miesta sa musia nahradiť včelárením a bio farmárčením, bio technológiami, zelenými technológiami, interaktívnymi digitálnymi smart technológiamy, transport a doprava z čistých energií a efektívnejšie využívanie dopravných kapacít.
Keďže je práce málo, mali by sme sa o ňu vediet aj podeliť a vedieť sa tešiť z mála a za odmenu mať viac voľného času...
Treba prehodnotiť koľko peňazí stratíme (o rope), ľudia v špine nemajú budúcnosť a miesto zachraňovania ropného priemyslu, investovať do nových dopravných riešení, ako by mohol byť aj interkontinentálny hyperloop, alebo mat viac trpezlivosti s lodnou dopravou fungujúcou komplet na zelených energiách.
Všetky pracovné miesta, ktoré je možné vykonávať za pomoci home officu, sa musia vykonávať z domu (Ondrík, tu naozaj nesúhlasím, nedá mi sa neozvať... musíš len žiť a ja do roboty chodím fakt rada).
Už žijeme v dostatočne pokročilom digitálnom veku, kedy je možné sa ľahko virtuálne, aj emocionálne spájať, pomocou najnovších technológií, takpovediac cez kábel (aj takpovediac bez, poznámka Zuzany).
Ako inak sa stratia otravné zápchy na cestách, nechceme všetci žiť v priechodnejšom svete a čistom ovzduší, bez ”hnusoby” vo vzduchu a všade, kam sa len pohneme?...
Takisto by mal byť aj rozvoz online objednávok priorizovaný, keďže takto si tovar nemusí ísť vyzdvihnúť ix ľudí, každý individuálne, na jednom osobnom aute s dohromady jedným alebo dvoma pasažiermi. Ak rozvezie tovar dodávka, všetci tým ušetria peniazmi aj časom.
Je mi ľúto každého jedného osudu ktorý príde týmto vplyvom o pracovnú pozíciu a životnú istotu. Na to, aby sme mohli pokračovať, je treba transformovať komplet spôsob, akým fungujeme. Je treba nachádzať nové čisté možnosti sebarealizácie.
Taxikárom chýba aktívny pohyb, mohli by sa začať venovať bio hospodáreniu, a tak vznikne nová vlna poľnohospodárskych družstiev, svetového a technologického smart bio priemyslu.
Skúsiť nahradit živočíšne produkty včelím peľom, ten má okrem mnohých pozitívnych účinkov na zdravie, aj vyšší obsah straviteľných bielkovín ako tradičné mäso.
©
Tu sa Ondríkova rozprava skončila. Ďakujem mu za všetky slová a tématické súvislosti, ako ich vníma a spísal.
Niektoré sú pre mňa utopické, iné šokujúce a rebelské (Pripomínajú aj Platóna, socializmus, aj Project Venus), ale prevažná väčšina je o včelách...
... takže mu prajem dobrý včelársky rok a Vám, milí čitatelia, sladký med a pokračovanie nabudúce... o Medárni, o manuke a o "včeličom"...
