Obaja sme mali radi jazyky, nemecký, aj anglický, mňa bavili biológia a NOS, ale aj slovenský jazyk, najmä vďaka veľmi inšpiratívnemu pedagógovi… ktorý nachodil kilometre, keď nám vysokoškolským spôsobom pred maturitami prednášal o Jozefovi Makovi.
Dobrý pedagóg, to je dar. Na Bilíkovej sme ich mali v tom čase naozaj požehnane. Nemecký jazyk sme cibrili vďaka pani profesorke triednej, jeden spolužiak mával nočné mory o skloňovaní, len aby ju nesklamal.
Nedávno sme mali stretávku, po veľa rokoch. Snažili sme sa rozpamätať na všetkých spolužiakov.
Jedna veľmi tvorivá a činorodá spolužiačka mala v digitálnej podobe kazetu zo Stužkovej, lebo dnes sa to ľahko dá, len ja som to nevedela.
Vymenili sme si fotky, telefónne čísla, bolo to komorné stretnutie, ktoré sa pretiahlo do skorých ranných hodín. Pre mňa síce nie, ja som mala večierku a pohodlný odvoz rovno do postele, ale iní spolužiaci opäť nadviazali priateľstvá, paradoxne takí, čo si na strednej nemali až tak veľa čo povedať.
Verím, že sme každý o niečo múdrejší. Aj keď tá kognitívna kapacita maturanta, nás už asi opustila. Nazbierali sme pracovné skúsenosti, úspechy a zdanlivé pády, založili manželstvá a splodili deti, alebo aj nie, alebo sa stále hľadáme a to je super, lebo to je rast a progres.
Čiže tento môj spolužiak mi vraví, že prvý príspevok je príliš komplikovaný, že si ma presne takúto pamätá, keď som odovzdávala slohy z filozofie a slovenského jazyka. Ja mu na to, že je to len horšie, že mi dnes už naozaj nikto nerozumie.
Lebo keď je žena vzdelaná, ba až pre-vzdelaná a zároveň nie je typická feministka, má rada mužov a váži si najmä tých citlivých, ale páčia sa jej tí, čo majú viac testosterónu ako ona a majú dobrý zmysel pre humor a odvahu, je často nepochopená.
Imponuje mi sedliacky rozum a životné skúsenosti. Rada počúvam, keď holúbok predvádza svoj chochoľček, keď kohútik alebo páv ukazujú svoju pýchu, keď sokol útočí, keď orol krúži, keď vrabec vie svoje, keď ďatel hľadá poživeň, keď drozd našiel dažďovku, aj keď kolibrík opeľuje, keď bocian stavia hniezdo, keď papuchálek je papuchálkom (alka bielobradá po slovensky, puffin po anglicky), keď kormorán rozprestrie krídla, keď tučniak pozná tú svoju, keď niektoré výnimočné vtáky sa starajú o potomstvo... skrátka ornitológia je super.
V prírode nachádzame veľa paralel k ľudskému správaniu.
Ja som ako malá chodila na ochranársky krúžok do Iuventy. Náš vedúci založil Pomoc ropuchám na Železnej studienke a venoval sa jaskyniarstvu. Učil nás o netopieroch v strednej Európe a ja som na základnej škole mala také znalosti, ako nemajú mnohí vysokoškoláci na Prírodovednej Fakulte.
Poznala som presné latinské názvy všetkých našich netopierov, kľúč k ich poznávaniu pomocou echolokátoru, spôsobu spánku, letu... sledovali sme krúžkované jedince, krúžkovali nepoznané a snažili sa optimalizovať ľudské zásahy do prírody, berúc do úvahy netopiere.
Myslím napríklad biele svetlo, ktoré neláka hmyz, ale nahrádzalo v tej dobe teplé pouličné osvetlenia, netopierom bralo zdroj stravy. Čistili sme štôľne a jaskyne, chodili na hrady a zrúcaniny, plazili sa v úzkych chodbách s čelovkami, celí štastní od bahna až po uši. Ako sedemročná som bola nadšený chiropteorológ.
Potom som chodila vo Fínsku na podobný krúžok. Volal sa Miljödetektiver. Bol určený pre deti, ktoré rozprávali vo Fínsku po švédsky a chceli sa hrať na detektívov životného prostredia.
Skúmali sme kyslosť snehu, dojivosť kráv, rybačky pod ľadom, hmyz v teráriách, stanovali v decembri vonku, otužovali sa, prosili vodičov, aby nenechávali autá fičať na voľnobeh, keď parkujú, kompostovali sme, skúmali malých živočíchov v mlákach, navštívili smetisko, kde sa zo smetí robili zelené kopce, navštívili čističku odpadových vôd.
Viedli sme korešpondenciu s podobnou nórskou organizáciou a smiali sa na tom, aký je ten nórsky jazyk smiešny. Mali sme aj mesačník. Tam som prvýkrát pričuchla k reálnej žurnalistike, konkrétne odbornej reportáži.
Nedávno som našla svoje príspevky a boli naozaj roztomilé. O tej čističke vôd, o tom ako variť doma, aby sa neplytvalo teplom, o tom ako postaviť malinkú hydroelektráreň na potôčiku, o tom, koľko u nás denne splachujeme a ako by mohli ostatní členovia rodiny šetriť vodu... malý eko-terorista.
Ale vďaka tomu, že som vyrastala vo Fínsku, naučila som sa v prvej triede základnej školy veci ako pitvať rybu, pracovať s drevom, šiť na šijacom stroji, robiť sviečky z recyklovaného vosku, ako vzniká muzikál, ako je dôležité veľa čítať, ako sa robí projekt, ako je príjemné dostať pohľadnicu zo zahraničia.
Bola to úplne obyčajná základná škola s vyučovacím jazykom švédskym v Helsinkách. Mali sme 3 asistentky okrem učiteľky triednej. Jedna sa venovala dievčine, ktorá potrebovala na chodenie barle a mala svoje potreby napríklad počas telesnej výchovy, druhá písala doktorskú prácu o mne a o mojej kamarátke, ktorá tiež bola iného, ako fínskeho pôvodu a tretia tam bola pre triednu učiteľku ako asistentka, pretože študovala učiteľstvo a pomáhala triednej, aby mali žiaci individuálnu pozornosť. Toto bolo pred 30 rokmi.
Prečo to píšem? Lebo bilancujem. Koronu. Kto som bola? Kto som? Kto chcem byť?
V prvej časti článku som písala o inšpiratívnych ľuďoch, ktorí sú trochu mimo alebo lepšie povedané nad systémom. Majú veľké výzvy. Usilujú o profesionalizmus, ale nemajú k tomu štátom vytvorené podmienky, tú potrebnú občiansku spoločnosť, ten nutný minimálny príjem, ktorý by mal mať každý človek, lebo je človekom. Malinký obnos peňazí za to, že na sebe maká a tým pádom má kde spať a čo jesť. Dajme tomu 150 Euro mesačne. Alebo 300 v iných európskych podmienkach. Ako by to pomohlo? Veľmi...
Ďalej som písala o sebe. Jediný koment v diskusii bol pesníčka od Olympiku – JÁ. Dobrá skladba, vďaka. Ale keby prispievateľ vedel, koľko mravčej roboty a redigovania je skrytého za tým, keď človek chce písať o ľuďoch v tom najlepšom svetle, koľko hodín a sebazapierania počas Veľkonočných sviatkov, možno by mi radšej poslal Slzy tvý...
Sestra sa ma pýtala, prečo chcem byť grécky katolík. Tak jej vravím, že pre ten istý dôvod, ako chodím na omše do katolíckeho kostola alebo akéhokoľvek iného Chrámu. Lebo ja nie som pokrstená, ale som spirituálna. Páči sa mi umenie, páči sa mi ticho, mám rada veriacich ľudí, keď zažijem zhýralú noc, napríklad na teambuildingu v práci, kde sa viac pije a zdieľa, aby to bol dobrý teambuilding, na ďalší deň zájdem rada na rannú omšu, nech si uvedomím, tamto nie som ja, ani toto... nech nájdem tú rovnováhu.
Ovplyvňuje ma to historicko-kultúrne prostredie, či chcem, alebo nie. Som viac katolík, ako moslim, ale asi viac moslim ako pravoslávny, keď sa vodka pije. Viac pokecám s Tatárom ako s typickým ruským alkoholikom. Pravoslávie, mi ale blízke je. Určite mám aj nejaké rusínske korene, aj maďarské, ktovie aký mix tu v strednej Európe. Kresťanstvo ma baví to etiópske, arménske, gruzínske, jamajské, škandinávske... také to tolerantné, otvorené inakosti...
Grécki katolíci odmietli sa nestretávať, veľmi rebelsky. Katolíci počas socializmu tiež odmietali neveriť. Mnohí sa zosobášili po 89 znovu, v Bohu, keď to dovtedy nebolo možné a žili spolu takpovediac desaťročia civilne nahromádke. Viera je skvelá. Len ju treba mať. Nedá sa nájsť rozumom, neviem, či sa dá o ňu usilovať. Dá sa za ňu modliť. To už viera je. Dá sa nad ňou meditovať. Dá sa vítať, ak prichádza. Dá sa aktívne hľadať pravda. Nachádza sa v činoch aj v srdci. O tom bola aj moja Veľká Noc.
Druhý článok je o Prírode, Ľuďoch a Meste, o Lige a duševné zdravie a Globálnom Partnerstve za Vodu. Diskusia je otvorená, zatiaľ do nej, bohužiaľ nikto neprispel. Dúfala som, že som našla médium, kde sa dá diskutovať bez predplatného, lebo mne to ide. Asi mám nejaké konto ešte z prapra čias. Čize cítim sklamanie, že diskutujúci, musí byť predplatiteľ. Pracujem pre niekoho, kto mi neumožní zdieľať s kým chcem. Tak sa asi rozhliadnem po inom zamestnávateľovi. A už aj mám dobrý nápad... o tom nabudúce.
Zatiaľ ešte dokončím tento myšlienkový tok.
V dvojke ste sa dočítali, že existujú Ligy, existujú Partnerstvá a teraz plynule prejdem k Start-upom, zakončím to Nadáciou a Medzinárodným ocenením (Award).
Na Slovensku máme jeden veľmi, veľmi zaujímavý start-up.
Volajú sa Solved.fi.
Vyriešené.fi... prečo tá koncovka? Pretože to je slovensko-fínsky start up.
Na Slovensku tomu šéfuje Radoslav Mizera, vo Fínsku ešte dvaja sympatickí Fíni. Na Slovensku sídlia v Žiline a na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, ale vlastne kdekoľvek, keďže sú cez nich registrovaní odborníci, ktorí majú svoje virtuálne tímy a projekty. Môžu pracovať kdekoľvek, kde je internet.
Dnes je táto forma zamestnania veľmi vyhľadávaná. Co-working, kde v jednom priestore pracuje veľa inšpiratívnych ľudí, prenajímajú si stôl a kancelárske priestory s množstvom výhod. Virtuálne tímy sa tvoria cezhranične, netreba nikam cestovať, v čase korony je to veľmi fajn, dá sa byť doma, v rúšku, alebo bez a pracovať s kolegami napríklad z Mauretánie, viesť konferenčné hovory skrz časové pásma a prakticky zdarma komunikovať.
Rada som spoznala v jednej budove na Palisádoch. Poznali sme sa z výťahu, ale vždy mi pripadal ako príliš rýchly, šikovný a ambiciózny. Spoznali sme sa viac, keď som bola na Materskej a stretli sme sa na jednej Recepcii, kde sme boli obaja vítaní.
Prvý raz sme sa poriadne porozprávali o našich kariérach a záujmoch a bolo tam veľa prienikov.
V 2015 roku som sa prihlásila v rámci jeho start-upu Solved.fi ako odborník a zapojila sa do veľmi zaujímavého vizionárskeho projektu. Odvtedy si pravidelne dávame o sebe vedieť.
Teraz rozbiehajú projekt www.smepripraveni.sk. To by malo zaujímať čitateľov denníka SME, ak sú.
Medzinárodná verzia ready.help., ktorý pomáha verejnému zdravotníctvu. Verím, že ma zapojí.
Vízia Solved je, že spolu ľudia dosahujú výnimočné veci. Ide o virtuálne trhovisko znalostí a práce o udržateľnosti. Môžete si najať odborníkov a spolupracovať s expertami, pre vytvorenie múdrych a efektívnych riešení. Konkrétne na na ich webe dočítate o úspešných projektoch, ako napríklad konkrétne riešenia pre Smart Cities, enviromentálne pozitívnych rezidenčných oblastiach, cirkulárnej ekonomike a zelených budovách. Keď si čítam ich web, vždy cítim hrdosť, že som súčasťou takejto vzrušujúcej, rozmanitej, ekologickej aj logickej platformy.
A túto moju rozpravu skončím pri Nadácii, ktorú uznávam. Je to Nadácia Ekopolis, práve mi od nich prišiel Newsletter.
Je čas nominovať obľúbené stromy. O nových Zelených oázach rozhodlo aj hlasovanie verejnosti. Súťaž PRE VODU 2020. Európsky strom ... online hlasovanie. Vygooglite si ich, odoberajte ich Newsletter a dozviete sa viac.
♦
Spája sa tam aj príroda, aj umenie.
♦
To sú dve veci, ktoré ma definujú. Som Príroda, ale som aj Umenie. Tvorím prírodu a tvorím aj umenie. A kým sa to bude diať, budem živá, zdravá a šťastná a to isté želám aj Vám, ktorí sa rozhodli mi dať svoju pozornosť, kritiku alebo čas.
♦
PS. Všetci tí, čo sa nejakým ľubovoľným spôsobom venujú vode... či už zefektívňujú Modrú politiku (Zelená politika je o životnom prostredí, modrá je o vode - je to aj obrana, aj bezpečnosť, aj energetika, aj poľnohospodárstvo, aj energetika, aj doprava, aj školstvo, aj umenie... nie je to doména len Ministerstva ŽP SR) na národnej, lokálnej, regionálnej alebo medzinárodnej úrovni, prispievajú k lepšiemu zákonodarstvu, implementácii, spôsobom, ako neplytvať, spôsobom ako pomôcť komunikácií rôznych strán pri spoločnom využívaní vodných tokov, spodných vôd, riečisk... rybári, energetici, vedci, stavitelia, majitelia zodpovedných firiem, ľudia z privátneho sektoru, ktorí prispievajú k spoločenskej zodpovednosti... hocikto, kto aktívne pomáha VODE na tejto Planéte... Máte možnosť získať medzinárodné, veľmi prestížne ocenenie.
Water ChangeMaker Award - za zviditeľnenie rozhodnutí, ktoré sú múdre pre vodu. Prihlásiť sa dá do 7. júna 2020, na webových stránkach https://www.gwp.org/en/waterchangemakers/ v arabskom, čínskom, anglicko, francúzskom, ruskom alebo španielskom jazyku.
Korešpondenčná adresa organizácie:
Global Water Partnership
PO Box 24177
Stockholm 104 51
Sweden
Svet počas núdzového stavu kvôli korone prežíva veľa neistôt. Preto sú múdre riešenia také dôležité.
Prosím, ak máte niekoho v svojom okolí, koho takáto informácia zaujíma, zdieľajte to s ním, alebo s ňou. Nech je o nás počuť, nech po nás nezostane potopa a nech tu ďalšie generácie majú možnosť a dôvod pôsobiť...
Vďaka
